Testovanie na Covid-19 je aj o účelnosti

Autor: Peter Stachura | 29.3.2020 o 16:16 | Karma článku: 5,75 | Prečítané:  2047x

Nová vláda začala boj s neviditeľným nepriateľom razantne. V rezorte zdravotníctva sa skloňuje predovšetkým  navýšenie testovania vírusu Covid 19. Toto rozhodnutie je správne, napriek tomu sa musíme venovať aj otázke účelnosti. 

O účelnosti testovania rozhoduje predovšetkým časové hľadisko. V prípade rýchleho zachytenia ohniska nákazy je esenciálne lokálne testovanie osôb, ktorí prišli do kontaktu s ochorením, bez ohľadu na príznaky a ich konzekventná izolácia. V prípade pandemického šírenia, ktorého sme svedkami v Európe teraz, sa nedá uskutočniť plán plošného testovania populácie. Testy musia byť priorizované podľa účelnosti. 

Vo svete sú príklady liberálneho prístupu k testovaniu symptomatických osôb (Južná Kórea, Singapúr a iné). Tieto krajiny už majú  historickú skúsenosť so šírením vírusu SARS, a preto je ich testovanie súčasťou politicko-epidemiologickej stratégie. Tá pozostáva z podrobného monitorovania pohybu suspektných a pozitívnych osôb a využívania moderných technológií na prevenciu šírenia nákazy. 

Slovensko doteraz testovalo vírusové ochorenie Covid – 19 málo. Na tom sa zhodujú všetci relevantní odborníci. K 27.3.2020 sme otestovali 6119 osôb, čo je približne 0,11% slovenskej populácie.

 

Ako sme na tom v medzinárodnom porovnaní?

 

 

Krajina

 

Počet testov na C-19

z toho pozitívne prípady

% testovanej populácie

Slovensko

6119

292 (4,8%)

0,11

Južná Kórea

376961

9332 (2,5%)

0,73

Česká republika 

36374

2395 (6,6%)

0,34

Poľsko 

38674

1436 (3,7%)

0,10

UK 

120776

17089 (14,2%)

0,18

Rakúsko 

46441

8291 (17,9%)

0,53

Tabuľka 1: Testovanie na Covid - 19 vo vybraných krajinách. Zdroj: https://ourworldindata.org/coronavirus-testing-source-data#country-by-country-statistics-and-sources

 

Ak by sme sa chceli dosiahnuť úroveň Južnej Kórei, ktorú mala ku dňu 27.3., potrebovali by sme urobiť ešte ďalších 33000 testov. Aby sme boli porovnateľní s Českou republikou, mali by sme popri dennom náraste testov otestovať ešte 11000 ľudí navyše. 

Zaujímavým parametrom je nielen absolútny počet testov, ale aj počet pozitívnych prípadov. Ten je vrámci jednotlivých krajín rozdielny. Príčinu treba hľadať pravdepodobne v rôznych kritériách na testovanie osôb, rozdielnej citlivosti testov, ale aj ich rozdielnym načasovaním. 

Čím prísnejšia indikácia na odobratie vzorky, tým viac stúpa počet pozitívnych prípadov. Napríklad Rakúsko doteraz testovalo len hospitalizovaných pacientov s vysokým stupňom podozrenia na Covid 19, čo sa odzrkadľuje aj na počte pozitívnych prípadov. Naopak, čím plošnejšie testovanie, tým je menšie percento pozitívnych vzoriek (Južná Kórea). 

Paušálne testovanie na vírus Covid – 19 nie je ekonomicky ani technicky únosné.  V medicíne platí pravidlo, že každá diagnostika musí mať pre pacienta prínos a podmieňovať dôsledok. Vyšetrenia, ktoré neprinesú odpoveď na klinicky podložené otázky, alebo ktoré nespôsobia zmenu konania – zmenu liečby, správne rozhodnutie atď. zbytočne odčerpávajú zdroje, ktoré by mohli byť použité inak. Testovanie na Covid -19 je opodstatnené snahou o zabránenie šírerenia pandémie. Na druhej strane pri nedostatku testov, neexistujúcej kauzálnej liečbe a v neposlednom rade aj kôli ich cene, by sme mali pristupovať k testovaniu racionálne.  

Zároveň si musíme uvedomiť aj limity testov, ktorými sú predovšetkým falošne negatívne výsledky. Tie môžu nastať z rôznych dôvodov:

  • Odber vo včasnom štádiu ochorenia
  • Odber od pacientov bez respiračných príznakov 
  • Odber od zaintubovaných pacientov - odporúča sa tracheálny sekrét
  • Odber príliš malej vzorky
  • Nesprávny odber vzorky alebo jej nesprávne skladovanie
  • Možná mutácia vírusu

Ktorí pacienti teda potrebujú vyšetrenie na Covid-19?

Tí, ktorí majú ťažký priebeh ochorenia so zhoršujúcou sa respiračnou insuficienciou, ktorá si vyžaduje hospitalizáciu.  Aby sme vedeli odlíšiť iné formy dychovej nedostatočnosti a aby sme chránili medicínsky personál. Rovnako je dôležité testovať zdravotnícky personál, aby nedochádzalo k šíreniu nákazy nozokomiálne. A to nielen symptomatický personál, ale aj personál s miernym, respektíve asymptomatickým priebehom po kontakte s pozitívnym alebo potenciálne pozitívnym pacientom. Takýmto spôsobom sa môže skrátiť karanténny čas kľúčových zamestnancov. Táto skupina osôb by mala pri testovaní dostať absolútnu prioritu.

Na druhom mieste by sa mali testovať rizikové skupiny obyvateľstva s príznakmi – teda ľudia nad 65 rokov, rezidenti v zariadeniach dlhodobej starostlivosti a rizikoví pacienti s teplotou, kašľom a ťažkosťami pri dýchaní. 

Až následne by sa mali testovať nerizikoví symptomatickí pacienti, pracovníci kritickej infraštruktúry, asymptomatickí zdravotníci bez priameho kontaktu s podozrivou alebo pozitívnou osobou a pacienti s miernymi príznakmi z komunít s vysokou hospitalizáciou.  

Testovanie asymptomatického nerizikového obyvateľstva nemá pri pandemickom šírení nákazy opodstatnenie.  

 

 

Čo od testu očakávame?

Testovaná skupina 

Priorita 1

  • Ochrana a diferenciálna diagnostika vysoko rizikových pacientov vyžadujúcich hospitalizáciu
  • Zábrana nozokomiálneho šírenia
  • Ochrana kľúčových osôb

 

  • Symptomatickí hospitalizovaní pacienti
  • Symptomatickí  pracovníci v zdravotníckych zariadeniach 
  • Asymptomatickí pracovníci v zdravotníckych zariadeniach pri kontakte s pozitívnym pacientom alebo personálom

 

Priorita 2

  • Ochrana a diferenciálna diagnostika rizikových pacientov  
  • Ochrana a diferenciálna diagnostika personálu

 

  • Symptomatickí pacienti v zariadeniach dlhodobej starostlivosti 
  •  Symptomatickí pacienti nach 65 rokov
  • Symptomatickí pacienti s chronickými ochoreniami
  • Symptomatickí  pracovníci prvého kontaktu

 

Priorita 3

  • Udržateľnosť kritickej infraštruktúry
  • Spomalenie komunitného šírenia
  • Symptomatickí pracovníci kritickej infraštruktúry
  • Ostatní symptomatickí pacienti
  • Asymptomatickí pracovníci v zdravotníckych zariadeniach a v prvom kontakte bez vedomého kontaktu s pozitívnym pacientom alebo personálom
  • Pacienti s miernymi príznakmi z komunít s vysokou hospitalizáciou

 

Tabuľka 2: Priorizovanie testov na Covid - 19, voľne podľa CDC, symptomatická osoba je osoba s teplotou, kašľom a sťaženým dýchaním.  

Zdroj: https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/downloads/priority-testing-patients.pdf

 

Pri rozširovaní kapacít na testovanie nákazy Covid -19 treba mať na pamäti aj ekonomické hľadisko. Samotné testovanie nákazu nevylieči. Preto je nevyhnutná priorizácia podľa účelnosti. Zvlášť, keď mnohé farmaceutické firmy a laboratóriá berú vzniknutú situáciu ako novú príležitosť. 

 

www.zalepsiezdravotnictvo.sk

 

Zdroje:

https://ourworldindata.org/coronavirus-testing-source-data#country-by-country-statistics-and-sources

https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ANALÝZA

Obama s černochmi pochodoval, Trump posiela armádu. Ako to zmení voľby?

Prezident sa ani nesnaží vniesť pokoj.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zákaz predaja v nedeľu uškodí hlavne obchodným centrám

V parlamente sú dva poslanecké návrhy.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Amerika horí, Trump je nahý

V našom regióne Trumpove reči o sprisahaní neprekvapujú.


Už ste čítali?