Downa nechcem!

Autor: Peter Stachura | 26.12.2013 o 20:25 | Karma článku: 14,96 | Prečítané:  19878x

Prebúdzam sa. Ospalo kráčam k operačnej sále a čakám na pacientku. Dúfam, že to nebude dlho trvať. Usmiata slečna sa lúči s priateľom, prehupne sa na operačný stôl a nechá sa poučiť o rizikách a priebehu narkózy. Gynekológ indikoval výškrab maternice. Otváram dokumentáciu. Pre trizómiu 21 chromozómového páru indukovaný potrat na žiadosť pacientky. Odôvodnenie: „ Pacientka si nevie predstaviť porodiť postihnuté dieťa.“ Posledné ultrazvukové vyšetrenie konštatuje normálne sa vyvýjajúci plod v šestnástom týždni tehotenstva. Rozbor choriových klkov potvrdzuje suspektné patologické zmeny. V dokumentácii ďalej čítam o aplikácii hormonálnych vaginálnych čípkov a ultrazvukom overenú zástavu srdca. Plod je mŕtvy.

„Dýchajte zhlboka!" Pozorujem ako sa biela tekutina pomaly vlieva do žíl a prináša úľavu, uvolnenie, sny. V mojej hlave nekontrolovane blúdia myšlienky. Od morálnych hodnôt, súcitu, nenarodeného dieťaťa, práva na život, práva na slobodné rozhodnutie po výhradu svedomia. Gynekológ šikovne pohybuje kyretou  sem a tam a zapĺňa nerezovú misku vyškrabanou neidentifikovateľnou  hmotou. Ťažko uveriť, že z tohoto kĺbka tkaniva mohol byť raz človek, človek s jedným chromozóm navyše.

Moderná prenatálna diagnostika je pre niektorých vykúpením, iným prináša utrpenie.  Podrobné ultrazvukové vyšetrenie, amniocentéza alebo odber choriových klkov stavia rodičov v prípade pozitívneho nálezu pred ťažké rozhodnutie, s ktorým musia žiť celý život. Nechať si postihnuté dieťa je obrovským prejavom lásky a sebaobetovania. Znamená odvahu vzdať sa pohodlného života, bojovať s okolitým svetom, finančnými problémami a aj sám so sebou. Niektorí nájdu vo svojom rozhodnutí hlbší zmysel a potešenie, iní možno rozhodnutie ľutujú v kútiku duše.

Tým, ktorí postihnuté dieťa nedonosia sa nie vždy podarí vysporiadať s výčitkami svedomia. Za osud nenarodeného dieťaťa nesú priamu zodpovednosť. Môžeme ich konanie odsúdiť?  Možno majú zodpovednosť aj za iných členov rodiny, nemajú duchovný pohľad na svet, boja sa, že im žiaden pastiersky list nepomôže.

Pacientka sa pomaly prebúdza, vypínam dýchací prístroj, hasnú operačné svetlá. Je po všetkom. A možno sa všetko iba začína.

V posteli sa slečna rozplače a mne je jej úprimne ľúto.

Svet sa dá pretvárať príkladom viac ako príkazmi.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.


Už ste čítali?