Kríže predmetom sporu.
V roku 1995 nemecký Ústavný súd rozhodoval o sťažnosti muža, ktorého dcéra sa na štátnej základnej škole musela pozerať na „mŕtvolu muža“. Podľa rozhodnutia nemeckého Ústavného súdu kríže na školách odporujú právu na slobodu vierovyznania a svetonázoru. V Bavorsku však musí zveseniu kríža predchádzať relevantná námietka. Podobným sporom sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý svoje pôvodné rozhodnutie korigoval a v krížoch na školách nakoniec videl len pasívny symbol neodporujúci ľudským právam.
Európskej komisii zase prekážal návrh slovenskej pamätnej euromince pri príležitosti príchodu svätého Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Podľa stanoviska niektorých jej členov kríže a gloriola odporovali náboženskej neutralite.
Na náboženské symboly reagovali aj komerčné spoločnosti. Z dôvodu obavy o stratu „corporate image“ zakázala British Airways personálu nosiť kríže na viditeľných miestach svojej uniformy. Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva týmto letecká spoločnosť porušila právo personálu na slobodu vierovyznania.
Kríže v historickom kontexte
Kresťanské náboženstvo neodškriepiteľne formovalo európsku civilizáciu. Od roku 313, keď sa stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše, doprevádzalo jej obyvateľov v dobrom i v zlom. Pod znakom kríža sa v stredoveku viedli križiacke výpravy, praktizovala inkvizícia, dobýval nový svet, ale aj rozširovalo učenie, šírila dobročinnosť a formovala morálka. Kríž sa stal symbolom lásky a utrpenia, smrti a večného života. Na kríž prisahali králi, pod ním kľačali generácie ponížených, zúfalých, chorých, hriešnikov. Nástupom renesancie a osvietenectva sa začalo náboženstvo vytláčať do osobnej intimity a viera ustupovať poznaniu. Pôvodný hlboký odkaz kríža, ktorý priniesol zákon obety, poslušnosti a lásky sa pod nánosom dejín v Európe začínal premieňať na nepotrebný gýč.
Je ešte kresťanstvo súčasťou kultúrnej identity nášho kontinentu?
Siluety miest po celej Európe zdobia monumentálne chrámy, dómy, baziliky nevyčísliteľnej hodnoty. Hrobové miesta pokrývajú kamenné kríže a v Spojenom kráľovstve ešte stále „God save the Queen“. Aj znakom poreferendového Slovenska zatiaľ ostáva patriarchálny dvojkríž. Zdanlivo sa Európa správa ku kresťanstvu prívetivo.
V mnohých krajinách Európy však alarmujúco klesá počet veriacich. Z prázdnych kostolov sa v západnej Európe stávajú skateboardové haly, bary, či obchody. tu Stále vo väčšej miere sa presadzuje laicizmus – absolútna odluka cirkvi a štátu po vzore Francúzska. Morálny relativizmus a generalizovanie chýb cirkvi ústí u značnej časti spoločnosti do dogmatickej averzie.
% obyvateľov Európy, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu. (Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2005)
Multikulturalizmus a Európa.
Oslobodzovaním sa od pôvodného náboženstva, garantovaním náboženskej slobody a prílevom utečencov sa Európa ocitá v zložitej situácii. Počet veriacich iných náboženstiev rastie. Podľa aktuálnych prepočtov bude v roku 2030 v Európe žiť 58 miliónov moslimov, ktorí budú tvoriť 8% európskej populácie. Ich náboženské presvedčenie môže Európu obohatiť, ale aj viesť k nepredvídateľným rizikám. Popieraním vlastnej kultúrnej identity sa môže väčšinová spoločnosť stále častejšie dostávať do konfliktu s individuálnymi právami jednotlivcov alebo sa dokonca časom rozplynúť v inom kultúrnom priestore.
Ešte nie je neskoro.
Viera je dar, ktorý sa nedá naučiť. Úcta k vlastnej kultúrnej identite by nemala byť nikomu v Európe ľahostajná. A cirkev, ktorá je spoluzodpovedná za súčasný stav by mala úprimne upriamiť pozornosť späť tam, kde všetko začalo. Na drevený kríž na Golgote, na absolútnu lásku Boha k človeku. Aby sa z Európy nestal misijný kontinent.
Nezomrel Boh, ale Nietzsche!
