Emigrantské blues

Autor: Peter Stachura | 15.7.2013 o 11:15 | (upravené 15.7.2013 o 21:22) Karma článku: 14,52 | Prečítané:  1612x

Moja prvá výplatná páska pomaly bledne. Ešte na nej svieti 8500 korún slovenských. Mesačne. Ušiel som, zradil rodnú hrudu, lebo ma chcela obrať o ideály. Odsúďťe ma, že som lacno vyštudoval a utiekol preč. Pôvodne len na chvíľu. Chcel som ľudí liečiť bez rozdielu, nekričať na Rómov, nebrať úplatky a chodiť na exotické dovolenky za vlastné. Zrazu sa nemám kam vrátiť.

 

Privyknúť sa dá na všetko. Poriadok, tvrdú nemeckú reč, škaredé ženy, filtrovanú kávu, biele párky aj zakalené pivo. Strach človek dostane, keď prestáva rozumieť vlastným deťom. Ich slovensko-nemecké sprechotanie rezonuje v ušiach ako výčitka. Sú doma tam, kde sa ja cítim ako cudzinec.

 

Slovensko je nádherná krajina plná výnimočných ľudí, ale mnohí túžia po poriadku v susedovej kuchyni. Úspechy iných považujú za osobné zlyhanie a nepoctivý majetok ukrývajú za vysoké murované ploty. Napriek tomu sa mi za Slovenskom cnie. Som rád, že som sa narodil práve tu a že to bude vždy môj domov.

 

Ak chcete byť hrdí na slovenský národ, odíďte aspoň na chvíľu do cudziny. Národné cítenie môže doma veľmi rýchlo vyblednúť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?